Krátkozrakosť, ďalekozrakosť, astigmatizmus či syndróm suchého oka patria medzi najčastejšie diagnózy, s ktorými sa odborníci stretávajú pri vyšetreniach zraku. Mnohé z nich sa vyvíjajú postupne a bez výrazných ťažkostí. Odborník z očnej optiky približuje, ktoré poruchy videnia sú najrozšírenejšie a aké sú ich typické prejavy.
„Veľká časť populácie má určitú formu refrakčnej chyby, no často o nej nevie alebo ju podceňuje. Očné vady sa môžu zhoršovať nenápadne a bez bolesti. Pravidelná kontrola zraku je preto zásadná,“ hovorí Martin Slaný, odborný garant očnej optiky FOKUS.
Krátkozrakosť (myopia)
Myopia patrí medzi najčastejšie diagnostikované očné vady. Obraz sa pri nej vytvára pred sietnicou, čo spôsobuje zhoršené videnie do diaľky. Typickým prejavom je problém s rozpoznávaním vzdialených objektov, dopravných značiek alebo textu na tabuli.
„V posledných rokoch evidujeme nárast krátkozrakosti najmä u detí a mladých ľudí. Súvisí to so životným štýlom, dlhodobým pozeraním na veľmi krátke vzdialenosti a nedostatkom denného svetla,“ vysvetľuje Martin Slaný. Včasná diagnostika umožňuje správne nastaviť korekciu a v niektorých prípadoch aj spomaliť, či zastaviť progres vady.
Ďalekozrakosť (hyperopia)
Pri hyperopii, teda ďalekozrakosti, sa obraz vytvára za sietnicou. Na rozdiel od krátkozrakosti sa pri nižších dioptriách nemusí prejaviť výrazne rozmazaným videním. Ťažkosti sa často prejavujú skôr bolesťami očí a hlavy, ktoré môžu prerásť až do migrén. Mnohí ľudia si tieto príznaky s očnou vadou vôbec nespájajú.
Pri vyšších dioptriách sa problém zreteľne prejavuje najmä pri čítaní alebo práci s mobilom či počítačom. Neostré videnie sa však môže objaviť aj pri pohľade do diaľky. Oči musia vyvíjať zvýšené úsilie na zaostrovanie na všetky vzdialenosti, čo vedie k únave, páleniu očí a celkovému diskomfortu. „Najmä u detí môže byť ďalekozrakosť dlhší čas kompenzovaná schopnosťou oka intenzívne zaostrovať. To však neznamená, že zrak pracuje bez zvýšenej námahy,“ dopĺňa Martin Slaný, odborný garant očnej optiky FOKUS.
Astigmatizmus
Astigmatizmus vzniká v dôsledku nepravidelného zakrivenia rohovky alebo šošovky. Svetelné lúče sa nezbiehajú do jedného bodu, čo spôsobuje rozmazané alebo deformované videnie na všetky vzdialenosti.
Pacienti často opisujú tiene okolo písmen, skreslené línie alebo zhoršené videnie za šera. Astigmatizmus sa môže vyskytovať aj v kombinácii s inými refrakčnými chybami a bez odborného vyšetrenia zostáva veľakrát nediagnostikovaný.
Strabizmus (škúlenie)
Strabizmus je porucha koordinácie očných svalov, pri ktorej oči nesmerujú rovnobežne. Najčastejšie sa diagnostikuje v detskom veku. Ak sa problém nerieši včas, môže viesť k rozvoju tupozrakosti, teda zníženej funkcii jedného oka. „Rodičia by mali spozornieť pri akomkoľvek podozrení na nesúmerné postavenie očí dieťaťa. Včasný zásah výrazne zvyšuje úspešnosť liečby,“ upozorňuje Martin Slaný.
Presbyopia
Po 40. roku života dochádza k prirodzenej strate elasticity očnej šošovky. Výsledkom je presbyopia, teda zhoršená schopnosť zaostriť na blízko. Ľudia si začínajú odďaľovať text alebo potrebujú viac svetla pri čítaní.
„Presbyopia sa týka prakticky každého. Ide o fyziologický proces, nie o ochorenie, no správna korekcia výrazne zlepšuje komfort každodenného života,“ vysvetľuje odborník.
Syndróm suchého oka
Syndróm suchého oka je čoraz častejším nálezom pri vyšetreniach. Vzniká zmenou pri nedostatočnej tvorbe sĺz alebo zhoršenej kvalite slzného filmu. Prejavuje sa pálením, rezaním, pocitom cudzieho telesa v oku či kolísaním kvality videnia. „Najmä pri práci s digitálnymi zariadeniami klesá frekvencia žmurkania, čo vedie k vysychaniu povrchu oka. Tento problém dnes evidujeme naprieč vekovými skupinami,“ uzatvára Martin Slaný.
Odborníci sa zhodujú, že mnohé očné vady možno spoľahlivo odhaliť ešte predtým, ako začnú výrazne obmedzovať kvalitu života. Preventívne vyšetrenie zraku by preto malo byť prirodzenou súčasťou starostlivosti o zdravie.
