Viac ako sto rokov od objavu záhadného mechanizmu na morskom dne, sa vedcom podarilo skonštruovať jeho funkčný prototyp.
Mechanizmus je jedinečný svojou prepracovanosťou – ide o najstaršie stroj obsahujúci ozubené kolieska. Pozrite sa, čo všetko tento antický orloj vedel.
V roku 1900, krátko pred Veľkou nocou, objavil grécky potápač Elias Stadiatos vrak rímskej nákladnej lode blízkosti ostrova Antikythera. Ešte toho roku potápači z 42m hlbiny vytiahli niekoľko sôch, ale najväčší objav si počkal na gréckeho archeológa Valeria Stase. Ten si pri prieskume v máji 1902 všimol kameň, z ktorého akoby vystupovalo ozubené koleso. Neskorší prieskum ukázal, že sa nejedná o žiadny kameň, ale o skorodovaný a husto zanesený prístroj.
Polámaná a skamenená záhada
Dochoval sa v troch väčších a desiatkach menších úlomkoch. Prekvapivé sú malé rozmery mechanizmu – 33 cm x 17 cm x 9 cm. Funkčná časť mechanizmu je z bronzu a zdá sa, že pôvodne bola zapustená do dreveného rámu. A to bolo v tej chvili všetko, čo vedci zistili. Zostávajúce otázky sa snažia vedci zodpovedať už viac ako sto rokov. „Pre dnešnú modernú technológiu, je tento mechanizmus tak dôležitý, ako je Akropola pre architektúru. Je to jedinečné zariadenie, „povedal nedávno BBC profesor Seiradakis z Aristotelovej univerzity v Solúne.
Kto prístroj zostrojil? A kedy? K čomu slúžil? Bolo takých zariadení viac, alebo išlo o unikát? Nie je ľahké na otázky odpovedať, keď uvážime, že od havárie „Antikytherského vraku“ uplynulo viac ako dvetisíc rokov.
Teraz sa zdá, že sú experti opäť o mnoho bližšie vyriešenie tejto záhady.
Všetko už od začiatku ukazovalo na to, že zariadenie pochádza z doby pred narodením Krista. To miatlo historikmi aj vedcov, pretože ďalšie najstaršie komplexné sústavy ozubených kolies sa zachovali až z desiateho storočia po Kristovi, teda z doby o tisíc rokov neskôr. Mechanizmus z potopenej lode sa dostal do zbierky Aténskeho národného múzea, kde ho reštaurátori precízne čistili tak, aby nepoškodili jeho štruktúru. Pri archeologických výskumoch totiž platí, že sa uprednostňuje neinvazívnej výskum, pretože vedci oprávnene očakávajú, že ďalšia generácie budú mať k dispozícii pokročilejšie výskumné technológie.
Prvý analógový počítač a jeho rekonštrukcia
Do prvého skutočne komplexného výskumu sa pustil britský vedecký historik Derek J. de Solla Price v roku 1951. O osem rokov neskôr vydal v časopise Scientific American svoj článok „Starogrécky počítač“, kde po prvýkrát zaznela hypotéza, že mechanizmus slúžil k počítaniu polohy hviezd a planét . V tej chvíli sa tak o mnoho storočí do minulosti posunul dátum vynálezu prvého analógového počítača.
O takmer dvadsať rokov neskôr, v roku 1971, sa do výskumu púšťa opäť profesor Price, tentoraz spoločne s gréckym profesorom fyziky Charalamposom Karakalosom. Za použitia röntgenového a gama žiarenia, sa im podarilo odhaliť štruktúru vo vnútri skameneného torza prístroja. V svojom ďalšom článku sa Price pokúsil uhádnuť význam prístroja. Podľa neho sa nevídane presné, ručne vyrobené ozubené kolieska otáčala vnútri akéhosi mechanického kalendára.
Na základe Priceovho výskumu sa v roku 1975 britský konštruktér orlojov John Gleave odhodlal k vytvoreniu funkčnej repliky Antikytherského mechanizmu. O ďalšie rekonštrukcie sa roku 1993 pokúsil austrálsky tím – počítačový expert Allan George Bromley a hodinár Frank Percival. Vychádzali z presnejších röntgenových snímok, ktoré medzitým uverejnil londýnsky vedec Michael Wright. Na výsledkoch jeho výskumu z rokov 2002 až 2005 vychádzajú aj súčasné projekty.
Spoločnými silami pod povrch kameňa
V roku 2005 sa rozbehla spolupráca niekoľkých univerzít a spoločností na projekte Antikythera Mechanism Research Project. Podieľali sa na ňom univerzity z Cardiffu, Atén a Solúna, a ďalej spoločnosti X-Tek Systems a Hewlett-Packard. Práve tento projekt teraz prišiel s oznámením, že tím konečne rozlúskli tajomstvo tohto záhadného stroja. Všetky svoje závery publikoval v poslednom čísle prestížneho časopisu Nature vo článku „Rozlúštenie starogréckeho astronomického počítadla známeho ako Antikytherský mechanizmus“.
Keďže pozostatky mechanizmu sú veľmi krehké, výskumníci sa chceli vyhnúť ich prevážanie. Do Aténskeho múzea plného antických pamiatok sa tak nasťahovala najmodernejšia technika z anglických a amerických laboratórií. Priamo pre výskum Antikytherského mechanizmu vyvinula firma X-Tek špeciálny tomograf, vážiaci 12 ton. Vďaka tomuto prístroju sa podarilo objaviť mnoho ďalších častí záhadného prístroja. Snímací systém od HP zasa pomohol pod vrstvami nánosov odhaliť viac než tisícku ďalších znakov z nápisu a zdvojnásobil tak počet čitateľného textu.
Ukázalo sa, že celkový počet ozubených koliesok je 37. Vedcom sa vďaka rozlúšteným nápisom a presnejšiemu pochopeniu vnútorností, sa bronzovú záhadu podarilo lepšie objasniť. Okrem kalendárnej funkcie, ktorú správne odhalil už Price, vedel Antikytherský počítač tiež predpovedať zatmenie Mesiaca a Slnka. Kalendárny rok bol 365 denný, však si rafinovane poradil s prestupným rokom. Priestupný rok zaviedol až Julius Caesar 46 rokov pred Kristom, zatiaľ čo mechanizmus je datovaný približne do roku 80 pred Kristom.
Vedci sa tiež domnievajú, že vo svojej dobe nešlo o unikát a podobné prístroje ponúkal antický „IT distributor“ viacerým vedeckým inštitúciám tej doby
Fascinujúce presnosť mechanizmu
Vedci, vybavení najmodernejšou technikou a zvyknutí denne pracovať s počítačmi, sa neubránili úžasu. Mechanizmus je tisíc rokov napred pred akýmkoľvek podobným vynálezom. Strojčeky podobne rafinované a všestranné sa znovu vyrábali až v 17. storočí! Konštruktér tohto antického zariadenia naviac asi nebol žiadnym nováčikom. Poradil si napríklad aj s eliptickú dráhou Mesiaca okolo Zeme, ktorá zapríčiňuje premenlivú rýchlosť jeho pohybu po oblohe. Súčasťou stroja je tak aj akási „prehadzovačka“. “ Keď sa na to pozeráte, spadne vám čeľusť a vy si hovoríte, do hája, to je naozaj znamenitý nápad. Je to z technického hľadiska brilantne navrhnuté, „skladá profesor Mike Edmunds poctu neznámemu antickému konštruktérovi.
Celý stroj bol zrejme poháňaný akousi kľukou. Vedel zobrazovať ročné obdobia, grécky zverokruh a fázy Mesiaca. Okrem zobrazenia pohybu hviezd sa zdá, že strojček mal v popise práce aj postavenie planét. Zatiaľ sa vedci dohadujú, ktoré to sú. Podľa niektorých sú to len Venuša a Merkúr (slovo Venuša bolo skutočne v texte nájdené), už spomínaný Michael Wright dokonca zostrojil vlastné repliku prístroja, ktorý zobrazuje pohyb všetkých piatich vtedy známych planét.
Zdroj: https://www.idnes.cz/
Viac informácií tu: https://bit.ly/3eAgwCU
Zdroj fotografií: Depositphotos
