Stratiť sa v bludisku znamená pre jedného zábavu pokojne na celé popoludnie, zatiaľ čo pre iného márny pokus sa zorientovať, ktorý rýchlo prerastie do paniky a končí volaním o pomoc. Predtým pritom labyrinty zaisťovali duchovnú očistu, či až mimo zmyslovú ezoteriku – alebo sa prirovnávali k spletitosti hriechu
Či už je to tajomnosťou, či schopnosťou zmiasť alebo úplne pohltiť, bludisko ľudí lákajú už tisíce rokov.
Nie vždy sa však jednalo o komplikované štruktúry tvorené živými plotmi. Spletité siete chodieb a slepých uličiek, aké poznáme v súčasnosti, sa vyvinuli z labyrintov: Hoci sa obe slová často používajú ako synonymá, nejedná sa o to isté. Zatiaľ čo dnešné bludisko má človeka zmiasť a preveriť jeho orientačný zmysel, význam labyrintov bol iný. Už v dobách dávneho Egypta išlo o stavby, ktoré mali vziať človeka na duchovnú cestu. Hoci boli plné zákrut a skrytých zákutí, viedla nimi iba jedna trasa. Dotyčný sa v nich nemusel zložito orientovať – stačilo neustále sledovať vytýčený smer a nakoniec dôjsť do cieľa.
Grécko bledne závisťou
Najstarší dôkaz o podobnom „blúdení“ pochádza zo zápiskov historika Herodota, ktorý nemenovaný egyptský labyrint z 5. storočia pred n. l. vykreslil ako štruktúru, vedľa ktorej honosnosti a zložitosti všetky grécke stavby blednú.
Nešlo pritom o výdobytok Egypta a následne Rímskej ríše. Pozostatky labyrintov objavili archeológovia aj pri severských kultúrach. Ich presný význam v danej lokalite nepoznáme, ale podľa odborníkov nimi prechádzali napríklad rybári, aby si zaistili bohatý úlovok a bezpečný návrat z mora. Na území dnešného Nemecka sa do útrob labyrintov vydávali pre zmenu chlapci, pretože blúdenie tvorilo súčasť cesty k dospelosti.
Púť z hriechu
Po páde Rímskej ríše získali labyrinty náboženský význam, prestali však vznikať ako plnohodnotné kamenné stavby. Namiesto toho sa objavovali v podobe malieb napríklad na podlahách či múroch chrámov. Dodnes si pritom nie sme istí ich symbolikou. Podľa niektorých znázorňuje komplikovaná trajektória ťažký život dávnych kresťanov, podľa iných zosobňuje hriech, do ktorého sa človek postupne zaplieta. A ďalšie teórie považujú priechod labyrintom za formu malej púte, slúžiacej k očiste od drobných prehreškov.
V bludisku, aké poznáme dnes, sa siete chodieb premenili až v stredoveku, keď si ich panovníci obvykle nechávali začleňovať do svojich honosných záhrad. Namiesto malieb sa opäť uplatňovali priestorové objekty, len tentoraz ich steny vznikali z okrasných kríkov – a potom v Amerike aj z kukurice. Lineárna cesta sa začala vetviť a z očistného dobrodružstva sa stala zábavná previerka orientácie.
Stratení na plantáži
Hoci veľmoc na poli bludísk predstavuje Británia, kde sa dá ponoriť do viac ako 125 sietí chodieb, najväčšia atrakcia podobného druhu sa nachádza v Spojených štátoch. Súčasný rekordman, čo sa týka rozlohy permanentného bludiska, vznikol na Havaji – vo vnútri obrovskej ananásovej plantáže spoločnosti Dole. Zápisu do Guinnessovej knihy sa dočkal roku 1998, kedy sa do jeho chodieb lemovaných stromami a kríkmi vydali prví ľudia. A aby si primát udržal, musel sa v roku 2007 rozšíriť.
Dnes tak jeho chodby meria úctyhodné 4 km a tvorí ich na 14 tisíc rastlín. V srdci bludiska sa navyše rozkladá botanická záhrada v tvare ananásu a nechýba ani osem tajných zastávok, pričom pre každú sa stal vzorom jeden z Havajských ostrovov. Vstupné pre dospelého vyjde v prepočte na necelých 200 Sk a ľudia sa vo vnútri strácajú priemerne na hodinu. Kto však bludiskom prebehne naozaj rýchlo, získa cenu a jeho meno sa ocitne na tabuli najlepších výsledkov: Súčasný rekord je sedem minút.
Mrazivá motanica
Ľadové bludisko sa radí medzi sezónne a nachádza sa v Kanade neďaleko Winnipegu. Zápis do Guinnessovej knihy si vyslúžilo v roku 2019 rozlohou presahujúcou 2 789 m², ale odvtedy sa ešte rozšírilo. Tvorí stredobod zimného zábavného parku otvoreného od januára do marca a tiež jeho steny sa museli prispôsobiť pandemickým opatreniam. Už v roku 2020 preto vznikalo tak, aby medzi jeho múrmi zostávalo aspoň 2,5 m priestoru. Celková rozloha siete sa tak nakoniec vyšplhala k 22 296 m² a ľudia sa vo vnútri strácajú zhruba na pol hodiny.
Výhoda snežného prostredia tkvie v tom, že ak si vezmú návštevníci so sebou bôby či sane, môžu svoje deti bludiskom doslova pretiahnuť. A zatiaľ čo ratolesti potom budú skotačiť na snežnom tobogáne a zdolávať ďalšie zimné atrakcie, rodičia sa zahrejú v ľadovom bare – pokiaľ teda celá rodina zvládne teplotu klesajúcu potenciálne až k -27 ° C a vstupné dosahujúce pre dospelých v prepočte 440 Kč.
Americké deti kukurice
Trvalé bludiská, ako je to v Dole, nemôžu nadobudnúť úplne gigantické rozmery, pretože udržiavanie ohromnej zelenej plochy stojí nemalé peniaze. Naopak dočasné bludiská, vznikajúce napríklad v kukuričných poliach, sa predovšetkým v USA rozpínajú do extrému: Takmer v každom štáte sa nájde aspoň jedna farma, ktorá svoje ohromné polia mení na spleť chodieb. Rekordéra v danej kategórii má na svedomí firma Cool Patch Pumpkins bratov Cooleyovcov a zápis do Guinnessovej knihy získala v roku 2014. V kukuričnom poli o rozlohe 243 000 m² vtedy vzniklo bludisko plné abstraktných tvarov, zákerných zákutí a slepých.
Vysoké bolo natoľko, aby návštevníci v jeho útrobách úplne stratili orientáciu. Odpočinková zábava sa preto nezriedka zvrtla v zúfalý boj s hladom i vyčerpaním, a niektorí nešťastníci sa vo vnútri zamotali tak dokonale, že museli volať na pomoc polícii. Ani zdatnejší jedinci sa však v bludisku nenudia, pretože bratia Cooleyovci každý rok menia jeho veľkosť i tvar a vlastnoručne ho vysekávajú.
Zdroj: https://www.stoplusjednicka.cz/
Foto: Depositphoto, Flikr
Viac informácií nájdete tu: https://bit.ly/3Pa52b3
