Divé svine, líšky, jelene či aj mnohými spomínané medvede. Čoraz viac sa stáva, že sa s divými zvieratami stretávame priamo v uliciach miest. Prečo sa tak deje a či je niekto zodpovedný, to sú otázky, ktoré prenecháme na iných. My sa radšej pozrieme do iných krajín a preskúmame, aké ďalšie živočíchy na celom svete sa adaptovali na život v meste.
Život makakov dlhochvostých žijúcich v okolí chrámu Prang Sam Yot v Lophuri v Thajsku je jednoduchý. Každý deň sa k nim ľudia správajú ako ku kráľovskej rodine, kŕmia ich a dostáva sa im plnej pozornosti. Nie však všetky makaky majú také šťastie. Takzvaný „mafiánsky oddiel“ si musí všetko naplánovať tak, aby prežil v rušných uliciach mesta. Vedia, kde hľadať jedlo, od trhovísk až po semafory, kde na pár sekúnd zastavia kamióny rozvážajúce zeleninu. Musia však byť extra rýchli. Mafiánska čata je neustále v pohybe. Sleduje okolie, aby našla nové príležitosti pre prípad, keď sa niektoré z ich zdrojov potravy vyčerpajú alebo keď si ľudia začnú viac všímať ich vyčíňanie. Poznajú najvhodnejšie časti mesta pre život, jedlo aj pitie, takže v meste neprežívajú, ale doslovne prosperujú.
New York, v ktorom žije viac ako 8 miliónov ľudí, sa nachádza na top priečkach amerických miest, kde sa najviac plytvá jedlom.
Newyorčania každý rok vyhodia viac ako milión ton potravín. Avšak pre jedného malého tvora žijúceho pod našimi nohami je plytvanie jedlom skvelou príležitosťou. Mravec chodníkový je jedným z najstarších obyvateľov miest vôbec, avšak kvôli slabému zraku sa musí spoliehať na svoje tykadlá, aby vystopoval jedlo v priebehu niekoľkých sekúnd po dopade na zem. Okrem toho vďaka svojim tykadlám dokážu rýchlo šíriť informácie, takže každý člen kolónie sa rýchlo dozvie, kde sa práve konajú hody. Hoci ich mnohí považujú za otravný hmyz, práve mravce poskytujú veľkú službu New Yorku tým, že z ulíc odstraňujú vyhodené jedlo. Len na Broadwayi spotrebujú ročne ekvivalent 60 000 hotdogov. Takže si viete predstaviť, koľko mravcov sa pohybuje po New Yorku? Odhadom 1,6 miliardy mravcov prevyšujú počet ľudí v tomto meste v pomere takmer 200 ku 1.
Veľké a teplé mesto by mohlo poskytnúť útočisko aj vydrám. V mestskom prostredí majú tieto chlpaté tvory len málo prirodzených nepriateľov a v meste, ako je Singapur, sa môžu ľahko pohybovať, pretože je plné vodných ciest. Takmer 1000 kilometrov kanálov a riek pretína mesto a pre polo vodné vydry sú ideálnym spôsobom dopravy. Čisté singapurské vodné kanály predstavujú pre vydry oveľa viac než len diaľnice. Každý deň potrebujú zjesť takmer štvrtinu svojej telesnej hmotnosti. Preto navzájom spolupracujú, aby v kanáloch a riekach ulovili čo najviac rýb a zároveň učia mladšie generácie pouličnému remeslu. Staršie vydry majú život na ulici dobre premyslený a vďaka ich rozsiahlym znalostiam a tímovej práci sa rodine mestských vydier darí a dokáže sa rozrásť na trojnásobok priemernej vydrie rodiny žijúcej mimo Singapuru.
Viac ako pol miliardy ľudí na celom svete dochádza do miest a niektoré zvieratá ich nasledujú. Jednými z nich sú aj africké tučniaky, ktoré si pre hniezdenie vyberajú aj veľké mestá. Takže napríklad, ak by ste mali dom v Kapskom meste, je dosť pravdepodobné, že si jedného dňa nájdete na záhrade rodinku tučniakov.
Populácia tučniakov afrických rýchlo klesá. Za posledných 50 rokov sa znížila o 80 % v dôsledku nedostatku potravy, znečistenia a ničenia biotopov. Preto si aj tento druh musel nájsť dočasné útočiská aj v mestách, kde dravce odháňa ruch. Kým samica tučniaka stráži hniezdo, jej partner zabezpečuje potravu v mori. Nájsť však cestu späť do hniezda, ktoré sa nachádza v meste, nie je jednoduchá úloha. Samce musia čeliť nepriateľovi, ktorý je snáď nebezpečnejší ako žraloky v mori. Jediná cesta späť do hniezda pre tučniaky vedie po chodníkoch a cestách plných áut.
Vďaka hektickým uliciam sa stáva, že stratia cestu domov. Tú však musia nájsť, pretože africké tučniaky sú jednými z monogamných živočíchov. Puto medzi samicou a samcom tučniaka je celoživotné a nerozbitné. Najjednoduchší návrat domov z „práce“ je počas noci, ale aj napriek tomu každoročne na cestách zahynie približne 30 tučniakov.
Mestá môžu poskytovať úkryt, potravu a dobré podmienky na hniezdenie, ale môžu byť rovnako nebezpečné ako voľná príroda. Avšak jednoznačne sa preukázalo, že mnohé druhy majú veľmi dobrú schopnosť prispôsobiť rastúcej urbanizácii a životu vo väčších a najrušnejších metropolách, čím sa vzdávajú svojho prirodzeného prostredia. Na ich život v novej divočine sa môžeme pozrieť v jedinečnom dokumente Mestá: Nová prírodná divočina, ktorý prinesie na naše obrazovky televízna stanica Viasat Nature 11.11. o 13:50.
