V piatok 15.5.2020 sa uskutočnila architektonická prezentácia štúdie Coburgovskej železnej cesty Horehroním, ktorú doplnila prehliadka v teréne. Vznik štúdie iniciovala Oblastná organizácia cestovného ruchu REGIÓN HOREHRONIE v spolupráci s Horehronským múzeom a za finančnej podpory Banskobystrického samosprávneho kraja. Vízia tohto projektu zaujala viaceré subjekty na čele s krajskou organizáciou cestovného ruchu Banskobystrický kraj Turizmus, obcou Pohorelá, DSS Pohorelská Maša či Múzeom vo Svätom Antone.
Región Horehronie láka turistov na krásne prírodné bohatstvo, hustú sieť cyklotrás a bohaté folklórne tradície. Okrem toho ukrýva i ďalšie zaujímavé príbehy miest a ľudí. Jedným z takýchto príbehov je už takmer zabudnutá história Pohorelského železiarskeho komplexu.
Práve štúdia z dielne breznianskych architektov Kupec Architekti pod názvom Coburgovská železná cesta Horehroním, na túto zaujímavú minulosť upriamuje pozornosť. Práca identifikuje významné objekty a lokality bývalého železiarskeho komplexu a zaoberá sa i revitalizáciou parku v nadväznosti na koncept obnovy a využitia kúrie. Návrh revitalizácie parku bol konzultovaný s odborníkmi z Arboréta Borová hora.
„Štúdia ponúka zaujímavé a komplexné riešenie pre objekty, ktoré boli kedysi súčasťou železiarskeho komplexu a spája ich v rámci jednej tematickej trasy. Centrom celého projektu železnej cesty by bol vzácny historický park s kúriou. Tento projekt považujem za atraktívny a ambiciózny, jednoznačne by pomohol rozvoju turistickému ruchu v tejto časti regiónu,“ vysvetľuje Petra Ridzoňová Hlásniková, výkonná riaditeľka OOCR REGIÓN HOREHRONIE.
Aristokratická rodina Coburgovcov bola významne spätá so Slovenskom. Zanechali po sebe krásne sídla, finančne podporili stavbu niekoľkých kostolov a boli počas svojej doby i významným zamestnávateľom.
Na Horehroní vlastnili prosperujúci Pohorelský železiarsky komplex. Jeho centrum bolo práve v Pohorelskej Maši, kde si postavili reprezentatívne sídlo a kostol. Coburgovci boli poľovníci s blízkym vzťahom k prírode a práve to bol pravdepodobne impulz k vybudovaniu estetického oddychového parku so vzácnymi drevinami v blízkosti ich sídla. V parku situovali budovu správy majetku alebo takzvanú kúriu, ktorá je dnes vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Existenciu tohto komplexu dodnes pripomínajú zaujímavé architektonicky hodnotné objekty. Niektoré z týchto budov súviseli priamo so železiarskou výrobou, iné dodnes reprezentujú pamiatku na hámorníkov, na ľudí, ktorých práca v hutách či hámroch živila. Do železiarskeho komplexu patrilo sedem osád vrátane Polomky – Hámra, Pohorelej, Vaľkovne, Novej Maši, Zlatna, Švábolky či Červenej Skaly.
„Podporujeme vznik projektov, ktoré môžu pomôcť rozvíjať cestovný ruch. Šľachtický rod Coburgovcov tvorí dôležitú súčasť minulosti nášho regiónu. Samotná cesta upriamuje pozornosť na významné miesta a objekty, na priemyselné dedičstvo, viditeľne odlišné od ostatných stavieb v regióne. Veríme, že sa nám vďaka postupnému odkrývaniu stôp a upozorňovaniu na konkrétne zaujímavosti tejto etapy histórie a jej popularizáciou podarí prerozprávať zaujímavý príbeh železiarstva na Horehroní,“ dodáva Ivica Krištofová, riaditeľka Horehronského múzea v Brezne.
Na ďalších krokoch týkajúcich sa realizácie jednotlivých častí štúdie bude Oblastná organizácia cestovného ruchu REGIÓN HOREHRONIE spolupracovať s Rozvojovou agentúrou Banskobystrického samosprávneho kraja. Tematická trasa bude zároveň súčasťou ponuky krajskej organizácie cestovného ruchu Banskobystrický kraj Turizmus v produktovej línii Stopy dejín.
